Sv. Lukáš Evanielista

Evanjelista sv. Lukáš sa narodil –podľa historika Eusébia– v sýrskom meste Antiochia. Jeho rodičia boli zámožní a šľachtickí pohania a dali svojho nadaného syna vzdelávať vo vedách, v ktorých robil veľké pokroky. Na svojich cestách po Grécku a Egypte sa preslávil ako učenec. Žil v Antiochii ako lekár. Všeobecne sa myslí, že k poznaniu pravej viery ho svojimi kázňami v hlavnom sýrskom meste Antiochia priviedol a potom aj pokrstil sv. Pavol. Pavol býval často chorý, Lukáš mal príležitosť uplatniť svoje lekárske umenie. Pavol sa neskôr so Silasom a Timotejom vybral hlásať evanjelium do Macedónie a Lukáš sa k nim pridal. Potom zostal vo Filipách, aby upevnil tamojšiu kresťanskú obec. Po šiestich rokoch sa vrátil k Pavlovi. Spoločne putovali cez Milét do Jeruzalema. Po celé dva roky, ktoré Pavol strávil v cisárskom väzení v Ríme, stál Lukáš po jeho boku. Tu sa zoznámil aj s Petrom a Markom, ktorí v cisárskom sídle hlásali božie slovo. Aj pri druhom Pavlovom uväznení Lukáš verne vytrval s ním až do chvíle jeho mučeníckej smrti. Za spoločného putovania s Pavlom, Lukáš zaznamenal všetko, čo sa od Pavla a od iných apoštolov dozvedel o Ježišovom živote a činoch. Zachytil aj skutky apoštolov po Kristovom vzkriesení tak, ako ich poznal z rozprávania, alebo sa na nich sám zúčastnil. Mnohé podrobnosti o Ježišovom narodení, detstve a mladosti sa zrejme dozvedel priamo od Ježišovej matky Márie, ktorá vo svojom srdci uchovávala spomienky na Syna. Hoci svoje stretnutie nezaznamenal, vraj ju spoznal v Jeruzaleme. Lukáš nebol len dobrým lekárom, ale aj maliarom a vraj tam maľoval jej portrét. Po Pavlovom umučení šíril Lukáš vieru vo viacerých krajinách a napokon umrel vo vysokom veku mučeníckou smrťou. Východní kresťania si ho vo svojej liturgii uctievajú ako lekára a maliara. Kresťanskí lekári si sv. Lukáša uctievajú ako svojho patróna.